Ak áno, môžeme sa s jeho tvrdením stotožniť? Je to naozaj tak? Na to, aby sme dokázali na dané otázky odpovedať alebo tento názor potvrdiť či vyvrátiť, je potrebné si najprv upresniť, čo zahŕňa pojem deštruktívnosť. Dôležité je aj porozmýšľať nad tým, čo k nej môže človeka viesť.
Vo všeobecnosti je tento pojem chápaný ako narušenie určitej štruktúry. Pokiaľ sa však pozrieme na deštruktívnosť zo psychologického hľadiska, ide o zraňovanie či sebazraňovanie, teda ubližovanie nielen sebe, ale aj ľuďom okolo seba. Existuje niekoľko druhov deštrukcie a veľmi veľa dôvodov, ako môže vzniknúť.
Mladý človek sa môže stať deštruktívnym, keď si jeho rodina neplní dostatočne svoje funkcie. Keď sa v nej necíti dobre, pretože si ho nevážia. Nemá sa komu zdôveriť s tým, čo ho trápi, pretože nikoho nezaujíma. Nenachádza v rodine oporu a ani lásku. Alebo sa nejakým iným spôsobom dostane do situácie, o ktorej si myslí, že sa nedá napraviť, a nevidí jej riešenie. Je preňho jednoduchšie na problém na chvíľu zabudnúť alebo pred ním utekať, ako mu čeliť. Preto začne mladý človek piť, drogovať alebo skĺzne k vandalizmu a tým ničí svoj potenciál.
Dôvodom deštruktívnosti mladého človeka môže byť aj obyčajná nuda. Aj keď sa nám vždy nezdá, že rodičia nám chcú dobre, mali by sme im byť vďační za to, že nás odmalička k niečomu viedli. Vodili nás na rôzne krúžky umeleckého či pohybového zamerania len aby sme sa nenudili a aby sme dokázali plnohodnotne využívať svoj voľný čas. Snažili sa v nás objaviť nejaký skrytý talent, aby sme naplno využívali svoj ľudský potenciál. Nedovolili nám len tak sa niečoho vzdať, napríklad keď sme na to momentálne nemali náladu alebo sa nám nedarilo. Ukázali nám, že sa nemáme vzdávať bez boja, ak sme v niečom dobrí. Dali nám možnosť zistiť, čo sa nám páči, pomohli nám nájsť niečo, čo nás napĺňa, čo nás robí šťastnými. Vďaka nim sa v nás rozvinula tvorivosť, ktorá zabezpečila, že nie sme deštruktívnymi. A práve tá je veľmi dôležitá pre každého jedinca. Napomáha mu poznávať seba samého a súčasne ho vedie k sebarealizácii. Z toho má potom úžitok on sám a aj spoločnosť, ktorá mu na základe tejto jeho tvorivosti vyčlení miesto. Tvorivosť mu zároveň istým spôsobom zaručuje plnohodnotné a produktívne využitie voľného času a postupné nadobúdanie nových skúseností, poznatkov a zručností. Tými je schopný obohatiť spoločnosť, ale aj uspokojiť svoju vlastnú túžbu po sebazdokonaľovaní či už na intelektuálnej úrovni, alebo praktickými zručnosťami.
Nemyslím si, že tvrdenie Ericha Fromma je úplne pravdivé. Nesúhlasím s tým, že je len jediný spôsob, ako sa dá zbaviť deštruktívnosti. Určite je týchto spôsobov viac. Podľa mňa môže deštruktívnosti človeka zbaviť aj láska alebo podpora ľudí, ktorí ho majú radi a pomôžu mu vysporiadať sa so všetkými jeho starosťami. Ľudia, ktorí dokážu podať pomocnú ruku a vďaka nej sa podarí nájsť opäť zmysel života. Väčšinou takíto ľudia pracujú v resocializačných zariadeniach a veľmi často sú to práve oni, ktorí vyburcujú ľudí k nejakej produktívnej činnosti. Tým sa im podarí ,,deštruktívnych" ľudí znova vrátiť do normálneho života.
Myslím si, že človek môže byť so sebou spokojný vtedy, ak dokáže rozvinúť svoju tvorivosť a produktívne využívať ľudské sily pre svoje dobro, ale aj dobro iných.