Vybrala som sa so sesternicou do jedného obchodného centra s nádejou, že si ich konečne kúpim. Prechádzali sme jednotlivé butiky, až ma to postupne začalo otravovať. Keď som si už myslela, že z toho opäť nič nebude, konečne som našla tie pravé. S veľkým nadšením som začala hľadať moje číslo. Samozrejme, ako to už býva zvykom, nemali ho. Našla som len posledné tri páry čísla 39 a jedny 36. Vyskúšala som teda 39, ktoré mi boli dosť veľké, ako sa som aj očakávala. ,,Tak nič, dnes opäť nemám šťastný deň, "pomyslela som si.
Už sme boli na odchode, keď náhle sesternica zbadala, že vo výklade majú presne tie vyvolené sandále, ktoré som skúšala. A tak som išla za predavačkou, ktorej som sa opýtala, aká veľkosť je vo výklade, a že by som potrebovala 38. Po chvíľke sa z obhliadky výkladu vrátila s pomerne hlúpou odpoveďou: ,,Sú tam presne 38, ale bohužiaľ vám ich nemôžem dať, pretože sú tam špeciálne upevnené." Vďačne som na ňu pozrela a povedala : ,,Tak super, ďakujem za ochotu ! "
Potom sme butik opustili a ešte raz som sa zahľadela pozornejšie do výkladu, kde som zbadala, že to ,,upevnenie" spočívalo v tom, že jedna sandála bola opretá o druhú...